Večnosť nie je až taká zlá 14.
Večnosť nie je až taká zlá
14.
POHĽAD ROSALIE:
Postavila som sa a rozbehla sa k útesu. Zrazu mi napadlo,že nepotrebujem kyslík a tak sa nemôžem utopiť. Smutne som sa zviezla na zem a premýšľala som. Pozrela som sa na zem. Bola tam kaluž vody a v nej som uvidela svoj odraz. Bola som krásna. Zlaté vlasy,bledá pokožka... len tie červené oči ma desili. Náhle som zacítila nejakú vôňu. Voňalo to celkom dobre. Zdvihla som hlavu. Bola to puma a blížila sa ku mne. Zavrčala som v tej istej chvíli ako ona. Vrhla sa na mňa a zvalila ma na zem. Nebojovala som s ňou. Tentoraz bola ona lovec a ja korisť. Chcela som aby ma zabila. No so mnou sa nič nedialo,ani keď prechádzala ostrými pazúrmi po mojom tele. Len mi roztrhala šaty a musela som počúvať zvuky ako keď nechtom škriabete po skle. Puma sa mi vrhla po krku a keďže som bola strašne smädná vysala som ju. Jej vyschnuté telo som odkopla a postavila som sa.
Oblečenie bolo úplne roztrhané,sotva pozakrývalo to,čo malo.
„No Rose,ty teda vyzeráš.“ počula som za sebou.
Otočila som sa a uvidela som smejúceho sa Edwarda. Nechápala som,čo mu je smiešne,teda okrem môjho odevu.
„Konečne som ťa našiel. Smiešne je to,že si si myslela,že ťa tá pumu môže zabiť. Prezradím ti jedno tajomstvo. Si nezničiteľná.“
No super,vzdychla som si . „Kto alebo čo ma môže zničiť?“
„Vlkolak alebo iný upír.“
„Tak to sprav. Prosím. Zabi ma. Nechcem žiť. Nie,takto nie.“
„A ty si myslíš,že by som sa potom dokázal pozrieť svojmu bratovi do očí?“odfrkol.
Absolútne nechápem. Veď Jasper má Alice a Emmett Joane. Má ešte nejakého brata, o ktorom neviem?
„Ja ti to vysvetlím. Emmett vôbec nevychádza s izby a nikoho k sebe nechce pustiť. A to len kvôli tebe.“
takže teraz tu na mňa budeš chŕliť kopu výčitiek? Nech sa páči,poslúž si,veď ja aj tak nemám čo robiť.
„Rosalie, to nebola výčitka. Len chcem aby si išla so mnou. Len kvôli Emmettovi. Aby sa netrápil.“
„Do kelu, ako to,že mi odpovedáš na otázky,ktoré som nevyslovila?“
„Viem čítať myšlienky.“ odpovedal mi
„To aby so m pri tebe na nič nemyslela.“hlesla som a on sa rozosmial.
„Inak Alice vidí budúcnosť a Jasper vie ovládať pocity. To len aby si sa potom nezľakla.“ oznámil mi akoby sa nechumelilo.
Rozmýšľala som či sa vrátim alebo nie.
„No tak Rose. Vráť sa so mnou prosím. Carlisle s Esme budú tvoji nový rodičia. Ani nevieš ako sa na teba tešia. A my tiež. Nepriprav nás o novú sestru prosím.“
Rozmýšľala som nad touto ponukou. Opäť by som mala rodičov a konečne mala súrodencov. Nezostáva mi nič iné len súhlasiť,veď aj tak náš dom zhabali úrady a ja som oficiálne mŕtva.
„Tak ja to teda vyskúšam.“povedala som a rozbehla som sa s Edwardom ku Cullenovskému sídlu.
Chvíľu sme bežali a náhle sa uprostred čistinky zjavil ich dom. Ani som si nevšimla aký je nádherný. Preskočili sme rieku a vošli cez zadné dvere. Všetko bolo tak vkusne zariadené. V obývačke sedela Esme s Carlislom. Obzreli sa a hneď ma privítali.
„Vitaj doma. Dcérka.“povedala Esme a objala ma.
„Ďakujem. Mami,ocko.“ povedala som a venovala im úsmev a objatie.
Na schodoch sa objavila Alice.
„No konečne si sa vrátila. Poď ukážem ti tvoju izbu.“ schmatla ma za ruku a ťahala po schodoch.
„Tu je Carlislova pracovňa, jeho a Esmina izba, Edwardova a Bellina izba,moja a Jasperova, Emmettova a tu vedľa jeho izby máš izbu ty.“
Otvorila som dvere a vstúpila dnu. Bola nádherná. Presne podľa môjho vkusu.
„Ďakujem.“zakričala som dole.
„Páči sa ti?“ spýtala sa Alice.
Prikývla som. Alice ukázala na nejaké dvere tak som k nim podišla a otvorila ich. Padla mi sánka. Bol to šatník. Väčší ako izba. Na stojanoch viselo nádherné nedotknuté oblečenie.
„Dúfam,že teba nemusím učiť ako sa to používa.“ zasmiala sa. Pokrútila som hlavou. Pozrela som sa na svoje roztrhnuté oblečenie a uvažovala som,čo si oblečiem. To mi už Alice podávala hodvábne biele šaty po kolená a topánky na podpätku. Obliekla som sa a Alice ma učesala a namaľovala. Alice zmizla a ja som sa obzerala v zrkadle. Bola som nádherná.
Zišla som dolu,ale v celom dome som počula len jedného upíra a ten bol v obývačke. Bol to Emmett. V nemom úžase otvoril ústa.
„Ahoj.“ nesmelo som ho pozdravila. „Čo pozeráš braček?“ pridala som k pozdravu.
„Baseball.“ odpovedal užasnuto.
Prisadla som si k nemu na gauč a spýtala sa ho na jeho príbeh. Emmett sa snažil dostať ku mne bližšie,raz ma chytil za ruku,no ja som sa mu vytrhla a udržiavala som si odstup.
Komentáre
Prehľad komentárov
budú aj dalšie kapitoly? :-(
jééé :-*
(MI_ROSe_LAVA, 12. 4. 2010 20:04)ani newieš ako strááášne si ma potešila =) ďakujem za venovanie...fakt strašne dakujem =D už len to že pribudla nová kapitolka ma neuveriteľne potešilo..a to venovanie..no fakt stráášne dakujem =D ..a čo s atýka kapitolky =D...absolúútne neuveriteľné =D ...Rose je fakt úžastná ..akurát chudiačik Emmett sa tak snaží..dúúfam že sa to po čase zlepší =D a fakt by som si chcela čo najrýchlejšie prečítať ďalšiu kapitolku =D uf ale som sa rozrečnila =D
prosíím
(Mi_ROSe_LAVA, 20. 6. 2010 11:23)